Pôsobenie pulznej magnetoterapie sa delí na niekoľko základných efektov. Tieto efekty sú kľúčové pre účinnosť liečby.
Nízkofrekvenčná pulzná magnetoterapia (PEMF), vďaka elektromagnetickej indukcii, podmieňuje vznik prúdu v nervových vláknach. Tento indukovaný prúd spôsobuje blokovanie priechodu bolestivých vnemov z miesta bolesti cez miechu až do mozgových centier. V dôsledku tohto a niektorých ďalších mechanizmov dochádza k potlačeniu bolesti. Medzi tieto ďalšie mechanizmy patrí zvýšená tvorba endorfínov, potlačenie zápalu a opuchu. Ďalej sa tiež uplatní myorelaxačný mechanizmus čiže uvoľňovanie svalového tonusu (napätia).
Zvýšené vyplavovanie endorfínov a regulácia presunu kalciových iónov cez bunkovú membránu sa tiež podieľajú na vazodilatácii, analgetickom efekte a upokojení.
Po aplikáciách pulznej magnetoterapie (PEMF) bola preukázaná zvýšená aktivita laktát-dehydrogenázy v exponovanom svalstve. Laktát-dehydrogenáza podmieňuje odbúravanie kyseliny mliečnej, ktorá provokuje nervové receptory a spôsobuje bolesť.
Pulzná magnetoterapia (v angličtine sa zvyčajne používa skratka PEMF) s vhodne nastavenými parametrami pôsobí proti takzvanému peniažkovaniu čiže zhlukovaniu erytrocytov, ktoré prenášajú kyslík v krvi. Výsledným účinkom je opätovné rozptyľovanie jednotlivých erytrocytov a tým sa zväčšuje plocha schopná viazať kyslík. Krv, ktorá prešla vhodným pulzovým magnetickým poľom, tak vykazuje schopnosť lepšie sa okysličovať a prenášať kyslík do tkanív.
Pri pôsobení pulzového magnetického poľa (PEMF) dochádza k aktivácii parasympatika a k refluxu Ca2 + iónov, čo vedie k uvoľneniu svaloviny ciev (najmä prekapilárnych zvieračov) a k následnej vazodilatácii.
Aplikácia nízkofrekvenčného pulzové magnetického poľa (PEMF) ovplyvňuje polarizáciu červených krviniek kladným nábojom. Polarizácia krviniek pôsobí na svalový tonus jemných ciev, tepienok a vlásočníc (kapilár). Dochádza tak k rozšíreniu tohto krvného riečišťa (vazodilatácii a zlepšeniu mikrocirkulácie) a tým k dokonalejšiemu zásobeniu tkanív okysličenou krvou a živinami. Zlepšená mikrocirkulácia prispieva aj k rýchlejšiemu odvodu toxických látok a metabolitov z tkanív.
Pulzná magnetoterapia (PEMF) ďalej významne zvyšuje parciálny tlak kyslíka a ovplyvňuje plasticitu čiže pružnosť krviniek. Pružnejšie krvinky potom môžu lepšie prechádzať krvným riečiskom. Pri dlhodobých aplikáciách tejto metódy navyše dochádza aj k neovaskularizácii, teda k rýchlejšej tvorbe nových cievok.
Vplyvom aplikácií pulzového magnetického poľa (PEMF) sa zároveň znižuje riziko tvorby krvných zrazenín (trombov).
Pulzná magnetoterapia (PEMF) rovnomerne prestupuje ľudským tkanivom a môže tak pôsobiť, ako jedna z mála metód, tiež v mieste vnútorných zápalov.
Tam, kde je pulzná magnetoterapia (PEMF) aplikovaná, pôsobí na každú bunku a indukuje v nej slabé elektrické prúdy. Vďaka tejto indukcii elektrických prúdov, dochádza k zmenám povrchových potenciálov buniek a k zmenám priepustnosti bunkových membrán. Podporuje sa tak zvýšená látková výmena, prekrvenie a okysličenie buniek. Základom každého detoxikačného procesu je práve lepšie zásobenie živinami a lepšie odvádzanie metabolických splodín z tkanív.
Hlavný detoxikačný orgán v tele je pečeň, a preto sa odporúča pri aplikáciách pulznej magnetoterapie (PEMF) zamerať práve na ňu. Činnosť pečene podporuje aj dostatočná hydratácia a k tomu možno využiť tekutiny, u ktorých prebehla takzvaná magnetizácia. Ide o proces, kedy pôsobením pulzového magnetického poľa na vodu dochádza k zmenám štruktúry vody. Táto voda má okrem iného lepšiu schopnosť viazať na seba molekuly kyslíka a je mäkšia, a tak lepšie rozpúšťa a odvádza odpadové látky a ďalšie metabolity.
Opuch je spôsobený poruchou krvného obehu na úrovni krvných kapilár s následným hromadením tekutiny medzi bunkami.
Aplikácie pulznej magnetoterapie majú za cieľ pôsobiť proti hlavným príčinám opuchov, teda proti zvýšenému tlaku krvi vo vlásočniciach (najmenších krvných ciev v tele), proti poruchám odtoku tekutín z tkaniva a tiež proti prípadnému zvýšeniu priepustnosti stien vlásočníc.
Dôležitú úlohu v prípade protiopuchového efektu pulznej magnetoterapie (PEMF) hrá zlepšená perfúzia, teda lepší prietok tkanivami.
Zrýchlenie látkovej výmeny po aplikácii pulznej magnetoterapie (PEMF) umožní rýchlejšie vstrebávanie opuchov a v danej oblasti zároveň dochádza k výraznému protizápalovému a protibolestivému pôsobeniu.
Protiopuchový efekt pulznej magnetoterapie (PEMF) vychádza z kombinácií efektov vazodilatačného a regeneračného a je nevyhnutnou súčasťou procesu hojenia.
Pôsobením pulznej magnetoterapie (PEMF) sa urýchľuje odplavovanie kyslých metabolitov, ktoré spôsobujú bolestivé dráždenie v svaloch a v miestach chronických zápalov.
Odplavovanie týchto metabolitov je dané zlepšenou perfúziou (zlepšený prietok tkanivami) a zvýšenou aktivitou laktát-dehydrogenázy, ktorá podmieňuje odbúravanie kyseliny mliečnej.
Vplyvom aplikácií pulznej magnetoterapie (PEMF) sa výrazne zmenšuje svalový spazmus (kŕče). Ďalej terapia znižuje radikulárne (koreňové) dráždenie, ktoré často spôsobuje brnenie a pulzujúcu či pálivú bolesť.
Tým, že pulzná magnetoterapia (PEMF) potláča bolesť, dochádza k úprave reflexných zmien organizmu. Úpravou týchto reflexov organizmu povoľujú svalové spazmy čiže kontraktúry a kŕče. Výsledkom tohto uvoľnenia je ďalšie tlmenie bolesti.
Aplikácia pulznej magnetoterapie (PEMF) teda vedie k uvoľneniu kostrového svalstva a zlepšeniu pohyblivosti. Toto zlepšenie pohyblivosti umožní ďalšie rozšírenie terapie napríklad v podobe ľahšieho rehabilitačného cvičenia.
Hojivý a regeneračný efekt pulznej magnetoterapie (PEMF) na kosti a mäkké tkanivá je vysvetľovaný nešpecifickým podráždením cytoplazmatickej (bunkovej) membrány. Na tejto membráne dochádza k aktivácii metabolického reťazca, ktorého kľúčovým bodom je zmena pomeru cAMP a cGMP, teda zmena pomeru medzi cyklickým adenozínmonofosfátom a cyklickým guanozínmonofosfátom.
V prípade využitia regeneračného efektu na kosti vedú aplikácie k zvýšeniu aktivácie osteoklastov a k následnému naštartovaniu procesu obnovy kostného tkaniva. Pulzná magnetoterapia (PEMF) výrazne zrýchľuje hojenie, aktivuje tvorbu nového tkaniva, zvápnenie a vedie k zvýšeniu citlivosti na parathormón, ktorý okrem iného pomáha kontrolovať hladinu vápnika v tele.
Lepšie prekrvenie tkanív a väčšia saturácia kyslíkom napomáha k rýchlejšiemu ústupu zápalov vo všetkých tkanivách a dochádza zároveň k potencovaniu účinku prípadnej antibiotickej liečby.
Významne sa urýchľuje aj hojenie poškodených periférnych nervov a dochádza k urýchleniu regenerácie neurofibríl (vlákien v neurónoch) a k urýchleniu rastu centrálnych axónov (vlákna vychádzajúce z buniek).